Katastrálne územie obce sa začleňuje do oblasti Stredných Beskýd, celku Oravskej Magury, podcelku Kubínskej hole a Podhôľno- Magurskej oblasti, celku Oravskej kotliny, podcelku Hruštínskeho podolia. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol s veľkou pravdepodobnosťou až do polovice 16. storočia silne zalesnený a teda neosídlený. Rozsiahly kolonizačný ruch v Oravskom Zamagurí zavládol po roku 1550. Na Hornú Oravu začali prichádzať pastieri s dobytkom a tu sa začali trvalo usadzovať. Osadníci sa usídľovali okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky. Oravské hradné panstvo pre najpriaznivejšie zúžitkovanie plôch, sa nových osadníkov snažilo trvalo pripútať k pôde jej pričleňovaním. Podľa prvých písomných zmienok sa vznik obce Hruštín datuje rokom 1588. Obyvatelia sa živili pestovaním obilia, zemiakov a chovom dobytka. Remeselná výroba sa prispôsobovala potrebám poľnohospodárskej výroby. Remeselníci – roľníci zhotovovali odevy z plátna, vlny, vyrábali obuv, šili krpce, z dreva a kovu vyhotovovali menej náročné poľnohospodárske náradie. V roku 1916 bola postavená prvá dvojgátrová píla. Hruštinci si stavali domy celé z dreva, bol to jediný dostupný stavebný materiál. Začiatok 20. storočia bol charakterizovaný vznikom rôznych spolkov ako dobrovoľný hasičský spolok, spolok bývalých urbarialistov, gazdovský a potravinový spolok, pasienkové spoločenstvo. Z kultúrnych spolkov to boli kultúrna komisia Matice slovenskej, Živena a Červený kríž.