sú obec na Slovensku v okrese Ružomberok. Najstaršia zmienka o slovanskej občine pochádza z roku 1233, kedy kráľ Ondrej II daroval istému Hudkovi 3 podlužia zeme (Terra Reucha). Občina s názvom Revúca zanikla v roku 1355. Ďalšie zmienky o priestore Liptovských Revúc pochádzajú až z 15. storočia, kedy sa osada spomína v súvislosti so spracovaním medenej rudy vyťaženej v Španej doline. S úpadkom banskej činnosti klesal aj význam osady a po skončení ťažby v roku 1560 už prevládalo poľnohospodárstvo. V roku 1625 sa v likavskom urbári objavila Nižná a Stredná Revúca. V roku 1671 sa objavila zmienka o Veľkom a Malom Hričkove (Vyšná Revúca), čím sa spojili tri osady neskôr už s názvom Tri Revúce (Revúca, Veľká a Malá Revúca) pod jedným zemepánom. Revúckou dolinou viedla stará kráľovská cesta z Krakova cez Liptov, Šturec do Banskej Bystrice. Revúčania sa preto často živili aj ako povozníci, alebo prenajímali svoje kone na prekonanie stúpania cez Šturec. Po výstavbe novej cesty z Ružomberka do Banskej Bystrice cez Donovaly a výstavbe Košicko-bohumínskej železnice a úzkorozchodnej trate do Kúpeľov v Korytnici tento spôsob obživy stratili. Zaujímavosti • Najvyšší počet obyvateľov mala obec v roku 1961, kedy počet stúpol na 2261.[3] • V obci bol pôvodne drevený kostol z roku 1694, na ktorého mieste vyrástol v roku 1819 barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol. Samostatná farnosť v obci vznikla v roku 1772 a patrila pod spišskú diecézu. • Liptovské Revúce sú známe aj organizovaním podujatia vo varení bryndzových halušiek pod názvom Revúcke halušky.