sa nachádza asi 17 kilometrov západne od centra mesta Košice pri ceste smerujúcej na Jasov. Hodkovce sa nachádzajú na niekdajšej rozľahlej zemi Šemša. Prvú zachovalú písomnú zmienku o obci poznáme z portálneho súpisu z roku 1427, kde sa uvádza ako Horhkowch. Je však známe, ţe miesto terajšej dediny bolo osídlené uţ na začiatku 14. storočia. Z opisu hraníc západnej strany zeme Šemša, ktorá sa kúpou stala majetkom spišského kastelána Tomáša, syna Ferenca. Kúpil ju za 100 mariek od rodiny, ktorá pochádzala z obce Ruska. Zem sa rozprestierala od severu, kde sa potok Hýľov vlieval do rieky Ida, na juh, až k hraniciam zeme Paňovce. V opise lokality sa uvádza aj potok Hodkovce, v tom čase Hothkou. Tento potok tiekol cez územie dnešnej obce Hodkovce. Jeho názov pochádza od osobného slovanského mena Hodek, takţe uţ v tom čase tu muselo byť, aj keď nie koncentrované, tak aspoň rozptýlené osídlenie. Aj v roku 1319 sa pri ďalšom opise zeme spomína riečka Hudkov. O rozptýlenom osídlení v zemi Šemša svedčí aj listina z roku 1324 s opisom územia odpredávanej východnej čiastky Šemše, kde sa nachádza aj dnešná obec Šemša. Táto časť územia susedila na východe s majetkom Budu, vdovy po Markovi a majetkom Iţipa, pričom sa opisujú domy Budu a vdovy po Markovi. To dokladá rozptýlené osídlenie územia. Podobne z nekoncentrovaného osídlenia vznikla aj obec Hodkovce uţ pred rokom 1318, pretoţe uţ pred týmto rokom je tu spomínaný geografický názov Hodkov - pochádzajúci z osobného mena. Portálny súpis z roku 1427 udáva v Hodkovciach územie rozľahlé 9 port. To patrilo Františkovi zo Šemše. Skutočnosť, ţe územie Hodkoviec od roku 1318 neustále patrilo Tomášovi, synovi Ferenca a jeho potomkom, teda zemianskej rodine zo Šemše, rovnako ţe tu nikdy nedošlo z ţiadnemu sporu s majiteľmi susedných zemí, zapríčinilo, ţe nebolo nutné vyhotoviť ani skoršie listiny o Hodkovciach.